Stručné a jasné vysvetlenia pojmov, na ktoré narazíte pri písaní seminárky, záverečnej práce, e-mailu či webového obsahu, každý s odkazom na nástroj, ktorý s ním pomáha.
Slovník vysvetľuje 20 pojmov, ktoré pisatelia po slovensky hľadajú najčastejšie: od parafrázy, plagiátu a citovania podľa STN ISO 690 cez Pravidlá slovenského pravopisu 2013, rytmický zákon, vybrané slová a čiarku v súvetí až po čitateľnosť, AI detektor a halucinácie AI. Každá definícia má 40 až 60 slov, uvádza slovenský príklad alebo zdroj, ak ide o pravidlo, a odkazuje na nástroj AdeptWrite, ktorý s danou úlohou pomáha.
Krátke zhrnutie odbornej alebo záverečnej práce, ktoré sa píše až po dokončení textu. Obsahuje cieľ, použité metódy, hlavné výsledky a záver a býva doplnený kľúčovými slovami. Záverečné práce na slovenských školách ho často vyžadujú v slovenčine aj v angličtine; presný rozsah a pravidlá určuje smernica školy.
Nástroj, ktorý odhaduje, či text napísal človek alebo jazykový model. Výsledok je pravdepodobnostný odhad, nie dôkaz: detektory sa môžu mýliť, najmä pri krátkych textoch a menších jazykoch ako slovenčina. Preto by skóre nemalo byť jediným podkladom na obvinenie zo zneužitia AI; posúdiť treba aj postup písania.
Odkaz v texte na prevzatú myšlienku alebo doslovný úryvok, ktorý čitateľovi umožní nájsť zdroj. Priama citácia sa dáva do úvodzoviek, parafráza nie, no oboje potrebuje odkaz. Podľa zvoleného systému ide o číslo v hranatej zátvorke alebo o meno autora a rok; školská smernica určuje, ktorý používať.
Čiarkou oddeľujeme jednotlivé vety v súvetí, napríklad pred spojkami že, aby, lebo, ale a pred vzťažnými zámenami ako ktorý: „Viem, že príde.“ Naopak, pred spojkami a, i, aj, ani a alebo v zlučovacom vzťahu čiarka zvyčajne nepatrí. Presné pravidlá a výnimky nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu.
Miera, do akej sa text dá ľahko čítať a pochopiť. Pre slovenčinu používame index LIX, ktorý z priemernej dĺžky vety a podielu dlhých slov vypočíta orientačné skóre. Je to len pomôcka: krátke vety a bežné slová text zjednodušujú, ale skóre nepovie nič o správnosti obsahu ani o kvalite argumentácie.
Spôsob vyjadrovania prispôsobený situácii a účelu komunikácie. Slovenská štylistika rozlišuje napríklad hovorový, odborný, administratívny, publicistický a umelecký štýl. Seminárka má odborný štýl, žiadosť administratívny a správa kamarátovi hovorový. Zmena tónu textu mení slovnú zásobu, dĺžku viet a mieru formálnosti, no nie obsah.
Situácia, keď jazykový model uvedie presvedčivo znejúce, ale nepravdivé tvrdenie, napríklad vymyslený údaj, meno, citát alebo zdroj. Model skladá pravdepodobné vety, nekontroluje fakty. Preto každé číslo, meno aj citáciu z AI treba overiť v pôvodnom zdroji a nepoužiť ich, kým sa nepotvrdia.
Prepísanie konceptu z AI tak, aby znel prirodzenejšie a osobnejšie: menej nadnesených fráz, pestrejšia dĺžka viet, konkrétnejšie slová. Cieľom je lepší text, nie zaručené obídenie detektora, ktoré nik nemôže sľúbiť. Pravidlá školy alebo zamestnávateľa o používaní AI platia naďalej a výsledok si musíte skontrolovať.
Pracovisko Slovenskej akadémie vied, ktoré skúma slovenský jazyk a kodifikuje spisovnú slovenčinu. Vydáva Pravidlá slovenského pravopisu a prevádzkuje slovníkový portál slovnik.juls.savba.sk. Keď sa pýtate, či je slovo alebo tvar správny, je to prvý zdroj, s ktorým sa oplatí overiť si pochybnosť, najmä pri odbornej práci.
Vyjadrenie cudzej myšlienky vlastnými slovami a inou stavbou viet bez zmeny významu. Parafráza je zvyčajne približne rovnako dlhá ako pôvodný text, na rozdiel od zhrnutia, ktoré text skracuje. Aj parafrázovaná myšlienka patrí svojmu autorovi, preto vyžaduje citáciu zdroja; výmena niekoľkých slov na to nestačí.
Vydávanie cudzieho textu, myšlienky alebo údajov za vlastné bez uvedenia zdroja. Patrí sem doslovné kopírovanie bez úvodzoviek, ale aj len mierne upravená parafráza či prevzatie vlastného už odovzdaného textu. Záverečné práce na vysokých školách sa kontrolujú na originalitu v systéme CRZP; zhoda ešte nie je dôkaz plagiátu, rozhoduje posúdenie práce.
Záväzná príručka slovenského pravopisu v znení z roku 2013, ktorú kodifikuje Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Určuje písanie hlások, i/y, veľkých písmen, spoločného a osobitného písania slov, interpunkciu aj písanie cudzích slov. Kontrola pravopisu v AdeptWrite sa opiera o slovník sk_SK a pravidlá podľa tejto príručky.
Pravidlo slovenčiny, že v slove spravidla nenasledujú po sebe dve dlhé slabiky. Preto sa po dlhej slabike píše „krásny“, nie „krásný“, kým po krátkej ostáva dlhá prípona: „pekný“. Rytmické krátenie sa prejavuje pri skloňovaní aj tvorení slov a má výnimky, preto ho treba overiť v Pravidlách slovenského pravopisu alebo v slovníku.
Kodifikovaná podoba slovenčiny, ktorá sa používa v škole, úradoch, odborných textoch a médiách. Riadi sa pravidlami pravopisu a slovníkmi, nie nárečím ani hovorovou rečou. V spisovnom texte píšeme „by sme“ a „so mnou“, nie „bysme“ či „zo mnou“, ktoré sú v spisovnom texte chyby (prvý tvar je prevzatý z češtiny).
Slovenská technická norma pre bibliografické odkazy a citovanie informačných zdrojov, ktorú na Slovensku často vyžadujú pri záverečných prácach. Určuje poradie údajov o autorovi, názve, vydaní a roku. Povoľuje číselný systém aj systém meno–dátum. Zvolenú podobu odkazov treba v celej práci dodržať jednotne a overiť ju v smernici školy.
Slovo, ktoré má rovnaký alebo veľmi blízky význam ako iné, napríklad dôležitý a podstatný. Úplne zameniteľné synonymá sú vzácne, líšia sa odtienkom, štýlom alebo väzbami: „veľký“ a „obrovský“ nie sú vždy zameniteľné. Pri výbere synonyma preto treba zvážiť kontext a štýl celého textu.
Slová, v ktorých sa po spoluhláskach b, f, l, m, p, s, v, z píše y, ý, hoci sa vyslovuje rovnako ako i, í. Patria sem napríklad byť, mýliť sa, pýtať sa, sýty a zvyk. Pri ostatných slovách sa po týchto spoluhláskach píše mäkké i; zoznam slov a ich príbuzných treba poznať alebo overiť v slovníku.
Dva spôsoby oslovenia: tykanie (ty) a vykanie (vy) voči jednej osobe. V úradnom liste, v e-maile neznámemu adresátovi či nadriadenému sa vyká. V osobnom liste a e-maile sa zámená Vy, Vás, Vám píšu s veľkým začiatočným písmenom, keď sa obraciate na konkrétneho človeka; v texte určenom viacerým ľuďom sa píšu malým.
Stručné podanie podstaty dlhšieho textu vlastnými slovami, ktoré vynecháva podrobnosti a príklady. Od parafrázy sa líši tým, že skracuje, nielen preformulováva. Dobré zhrnutie zachová hlavnú myšlienku a poradie dôležitých bodov. Pri školských prácach treba aj zhrnutie cudzieho textu vždy doplniť o odkaz na zdroj.
Úplný zoznam všetkých zdrojov, na ktoré sa v práci odvolávate, uvedený na jej konci. Pri systéme meno–dátum sa zoraďuje podľa abecedy priezvisk, pri číselnom podľa poradia citovania. Každý odkaz uvádza autora, názov, vydanie, rok a miesto alebo adresu, aby čitateľ mohol zdroj dohľadať. Zoznam nesmie obsahovať zdroje, ktoré v texte necitujete.
Slovenčina má vlastnú kodifikáciu: Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2013 a slovníky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Nástroj, ktorý by poznal len anglické pravidlá, by pri slovenčine prehliadol napríklad vybrané slová, rytmický zákon aj čiarku v súvetí.
Nie. Je to všeobecný výklad pojmov. Rozhodujúce sú vždy smernice vašej školy o záverečných prácach, predpísaný štýl citovania a pokyny vyučujúceho; tam, kde sa líšia od slovníka, platia ony.